Workshop 2021

Konečne vám ideme predstaviť účastníkov a aktivity tohtoročných Prázdnin v osade 3, tak nás najbližšie dni sledujte. Ako prvú Vám chceme predstaviť Ev Ka Eva k nám prišla bez očakávaní a bez žiadnej predchádzajúcej skúsenosti s rómskou komunitou. A tak trochu váhala.Prihlásila sa s projektom, ktorý bolo nutné modifikovať, vzhľadom na zabehnuté procesy a podmienky. Bola však otvorená akémukoľvek nášmu návrhu a podnetu. Prvé dni sme preto, veľa diskutovali a vymýšľali až do neskorých hodín. Eva si nakoniec zobrala len to čo potrebovala a prišla s nápadom s ktorým sa cítila najviac komfortne a na jeho realizácii sme sa všetci jednohlasne zhodli. Jej projekt bol pre nás obrovskou produkčnou výzvou, o tom Vám však povieme v inom poste.Eva má za sebou prvý rok štúdia maľby na Fakulte umení v Košiciach a má v sebe obrovskú chuť tvoriť, pracovať na sebe a rásť. Nás osobne veľmi teší, že sme práve jej dali príležitosť tvoriť s nami a s deťmi.

Druhým účastníkom workshopu bol tento rok Andrej Klobušník . Andrej si deti získal hneď od začiatku svojimi silnými bicepsami. Chalani šaleli ! V Komunitnom centre našiel množstvo hudobných nástrojov a rozhodol sa pripraviť deťom improvizovaný hudobný program. Nástroje však najskôr musel opraviť, keďže boli vraj ,,v katastrofálnom stave”. Celý týždeň tak majstroval a vylepšoval čo sa dalo. Zo začiatku jeho stretnutia s deťmi boli skôr o hluku. My si však myslíme, že sa mu za tých pár dní podarilo vyťažiť čo najviac, a to aj napriek bojovým podmienkam, ktoré sme mu priebežne pripravovali. S istotou môžeme potvrdiť, že Andrej elegantne zvláda multitasking a okrem svojho workshopu dokázal byť aj šičkou, distribuovať farby, deinštalovať a nakoniec nás aj, svojimi príhodami, rozplakať od smiechu. Andrej sa plánuje k deťom priebežne vracať a pokračovať v načatom workshope, v čom mu síííílno fandíme.

Poslednou účastníčkou workshopu bola Petra Kurutzová Ketra Purutz. Petra je sociálnou pedagogičkou, lektorkou výtvarnej výchovy a má ďalekosiahlo bohatšie skúsenosti s prácou s rómskymi deťmi než my. Prišla k nám vyzbrojená obrovskou dávkou trpezlivosti a skvelými taktikami ako ukočírovať stovku rozjarených detí. Jej prítomnosť bola pre nás nesmierne prínosnou a podpornou pri kreatívnych procesoch.Pre deti sa zas stala veľkou a rovnocennou parťáčkou. Zvažovala niekoľko tvorivých aktivít, nakoniec však nadviazala na výsledky minuloročného workshopu, keď deti pracovali s hlinou. Vzhľadom aj na nevyspytateľnosť počasia, vytvorila komornú atmosféru a deti usadila v malých skupinkách za stôl. Rozdala farby, štetce a deti sa pustili do povrchových úprav predmetov z hliny. Medzi predmetmi by ste našli niekoľko masiek, o ktoré bol počas rozdávania najväčší záujem, ale aj misky a mištičky či dokonca chutný ,,rízek“. Vážime si, že sa rozhodla prázdninovať práve s nami a že sme mohli čo to pochytiť aj my od nej.

Bez povinnej jazdy maľovania na plátno by sme workshop asi ani nemohli realizovať. Deti si kontakt s farbami užívajú a maľovania na plátno sa dožadujú. A tak sme rozmýšľali, ako im ho sprostredkovať ale tak trochu iným spôsobom. Rozrolovali sme plátno dlhé 20 metrov a skúsili sme deti rozdeliť do dvojíc. Tie dostali za úlohu čo najrýchlejšie prebehnúť s farbou a štetcom v ruke z jedného konca na druhý. Odvážna predstava, ktorá sa zo začiatku zdala ako ľahko realizovateľná. Platí, že to čo mienime decká menia…

Už ideme do finále…už sa rozdávajú posledné štetce, kýble od farieb sa míňajú, konštrukcia stojí a Ev Ka dielo prechádza testom tými najpovolanejšími.