Po úspešnej realizácii workshopu v podobe Prázdnin v osade #2, spred minulého roka, sme si zopakovali tento formát a po druhý krát sme formou otvorenej výzvy pozvali mladých umelcov a umelkyne k spolupráci. Spomedzi prihlásených sme tento rok vybrali študentku maľby, na TUKE v Košiciach, Evu Vaňovú a hudobníka a lektora angličtiny Andreja Klobušníka, ktorý má za sebou štúdium histórie a tiež priame skúsenosti s prácou v komunitných centrách s marginalizovanými skupinami. K vybraným účastníkom sme dodatočne oslovili Petru Kurutzovú, sociálnu pedagogičku z Komunitného centra na Luníku IX. Jednotlivé aktivity prebiehali pod odborným vedením umelcov Tomáša Rafu a Mareka Halásza.
Po úvodných stretnutiach sme začiatok workshopu zahájili maľovaním na plátno dlhé 20 metrov. Výsledná maľba vznikla formou súťaže, kedy deti dostali za úlohu zaznamenať valčekom svoju dráhu behu po plátne z jedného konca na druhý. Deti sa tak ocitli v neštandardnej situácii, kedy na svoju príležitosť museli čakať v rade a ich maliarsky výstup mal stanovené obmedzujúce podmienky.
Maliarske aktivity sme priebežne obmieňali hudobným workshopom, kedy boli deti zapájané do hry na hudobné nástroje. Pod vedením Petry si deti vymaľovávali hlinené objekty, ktoré si vytvorili na minuloročnom workshope. Petre sa podarilo vytvoriť výnimočne komornú atmosféru. Deti usadila v malých skupinkách za stôl, rozdala im farby a štetce a až potom im dovolila pustiť sa do povrchových úprav predmetov z hliny.
Súčasťou aktivít bol tiež špeciálny fotografický workshop, kedy sa deti ocitli v provizórnom štúdiu so svetlami a vyskúšali si aké je to pózovať v inscenovanom prostredí.
Paralelne počas aktivít s deťmi, prebiehali prípravy nadrozmerných, neorganických objektov z plátien, ktoré bolo potrebné vystrihnúť, zošiť a nakoniec naplniť. Objekty boli súčasťou Evinej nadrozmernej objektovej inštalácie spájajúcej v sebe sochárčinu s maľbou. Najprv Eva pristúpila k plátnu menej tradičným spôsobom a rozstrihala ho na rôzne dvojice plátien, odlišných tvarov i veľkostí. Tie sa následne zošili a vyplnili materiálom, z čoho vznikli vaky organických tvarov. Eviným zámerom bolo, aby výsledné formy boli neurčité, ponechané napospas detskej fantázii a intuícii.
Objekty boli nainštalované do drevených kociek pripravené na finálnu farebnú intervenciu zo strany detí. Po zásahu deťmi vznikla ,,Maľba v priestore”.
Záver patril vernisáži, ktorá sa tradične stala príjemným zavŕšením našich aktivít s deťmi. Počas vernisáže máme tak príležitosť stretnúť sa aj s rodičmi detí. Tí môžu vidieť naživo výsledky celotýždňovej práce ich detí. Na pozadí nadrozmernej ,,Maľby v priestore”, deti odprezentovali nacvičenú skladbu sprevádzanú Andrejovou hrou na gitare. Potom nasledovala už iba voľná zábava.
Projekt by nebolo možné realizovať s takým obsadením a v takej podobe nebyť finančnej podpory od Ministerstva kultúry SR a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, bez zázemia, ktoré nám každoročne poskytuje Centrum voľného času v Sečovciach a v neposlednom rade bez ochoty a nesmiernej otvorenosti Komunitného centra v Sečovciach pod Arcidiecéznou charitou v Košiciach.
