S projektom Prázdniny v osade #5, sme sa so Združením Art Aktivista (Tomáš Rafa, Jana Pohanková a Marek Halász) po roku vrátili do Sečoviec. Zopakovali sme si formát dvoch týždňov, ktoré sme naplnili aktivitami s presahmi do vizuálneho, pohybového a hudobného umenia. Výsledkom týchto aktivít sú pohybové happeningy, maľby, hlinená pec a originál piesne Babakari marikľa !
Tvorivé aktivity prebiehali na základe spolupráce intermediálnej umelkyne Eriky Mészárosovej a pohybovej umelkyne Evy Priečkovej s vybranými rezidentkami, ktoré sa prihlásili cez otvorenú výzvu na krátkodobú rezidenciu v Sečovciach. Tento rok sa nimi stali študentky Viktória Hrnková (intermédiá na Akadémii umení v Banskej Bystrici) a Sára Némethová (absolventka maľby na TUKE v Košiciach). Workshopu sa nakoniec nezúčastnila tretia vybraná uchádzačka o rezidenciu, Sonia Slaninková. Väčšina aktivít bola podporená hudobným sprievodom pod vedením Štefana Szabó, ktorý viedol hudobný workshop zameraný na improvizačné postupy.
Do aktivít bolo zapojených viac ako 100 detí, v rôznych vekových kategóriách, ktoré pravidelne navštevujú komunitné centrum. Tento rok sa nám podarilo zintenzívniť kontakt aj s ich mamičkami. Tie sa zapojili nielen do jednotlivých aktivít ale tiež boli dôležitou súčasťou projektu Eriky Meszárosovej. Erika prišla s návrhom spoločného pečenia s vyústením do spoločnej hostiny za jedným stolom. Na pomoc si prizvala mamičku Annu a staré mamy Kvetu a Kláru, ktoré ju naučili ako správne vymiesiť cesto na tradičnú miestnu placku tzv. Marikľu. Zo vzniknutého cesta potom deti vytvarovali objekty podľa svojich zručností a predstáv.Tie sa následne upiekli v hlinenej peci. Pec vznikla špeciálne za týmto účelom a postavili ju od základov deti spolu s Tomášom Rafom a Marekom Halászom.
Pec sa stala nosnou časťou mnohých aktivít. Tie boli uspôsobené za účelom jej vzniku a prebiehali za hromadnej účasti a pomoci detí. Najskôr bolo potrebné uhnietiť nohami a rukami materiál z hliny a slamy. Po jeho vypracovaní do požadovanej konzistencie nasledovalo budovanie tehlového základu a vytvorenie konštrukcie z vŕbového prútia. Následne sa konštrukcia obkladala vypracovaným materiálom z hliny. A aby sme v peci mohli na záver workshopu piecť, bolo potrebné, aby niekoľko dní preschla. Za ten čas sme sa venovali ďalším aktivitám, ktorých nebolo málo.
Tento rok sa nám darilo poprepájať niekoľko aktivít naraz. Ich veľmi dôležitou súčasťou bol pohyb. Pod vedením Evy Priečkovej boli deti stimulované k pohybovým interakciám, ktorými zohľadňovala ďalšie workshopové dianie. Každodennými aktivitami sme tak s deťmi zdieľali neprenosné zážitky s konkrétnym cieľom.
So Sárou Némethovou sme vychádzajúc z jej tvorby nadviazali na minuloročné zakomponovanie prírodných materiálov do kreatívnych procesov. Tento rok sme siahli po zbytkoch lokálnych tráv a rastlín, slnečnicových a pšeničných stebiel nájdených na okolitých poliach. Z nich si deti vytvorili svoje osobité štetce, ktorými potom maľovali na plátna. Deti boli takto nútené hľadať a objavovať nové spôsoby ako aplikovať farbu a maľovať s neštandardnými materiálmi. Okrem toho si vyskúšali techniku odtláčania farieb drevenými predmetmi rôznych tvarov. Z týchto matríc sa po odtlačení vzorov na plátna vytvorili náhrdelníky pre účastníkov a účastníčky vernisáže.
Záverom workshopu bola tradične verejná vernisáž. Každoročne sa jej účastňujú aj rodičia a ostatní kamaráti a kamarátky detí participujúcich na našich aktivitách. Vernisáž sa niesla v znamení spoločnej hostiny za jedným stolom. Deti sa mohli pohostiť svojimi vlastnoručne vytvorenými objektmi z cesta, ktoré si vytvorili a my sme im ich v peci upiekli. Jedlé objekty boli prestreté na obruse, ktorý bol jedným z výstupov tohtoročnej kreatívnej spolupráce detí s pozvanými umelkyňami a umelcami. Pri vstupe, každý účastník a účastníčka dostali náhrdelník, ktorý vytvorila Viktória recykláciou použitých materiálov.
Na otvorení vernisáže zazneli i rómske slová. S ich prekladom nám pomohol Dominik Tokár.
Lačo džives savorenge ! / Dobrý deň všetkým! Poďakinas tumenge a mištos amenge, že kade tu menca molindžam tehen duj kurke. / Ďakujeme Vám a sme radi, že sme tu s vami mohli stráviť tieto dva týždne. Pro koniec pripravindžam peske predal tu mende kaisi hostina, kaj peske bešaha savore pažo jeg skamin. / Na záver sme si pre Vás pripravili hostinu, počas ktorej si sadneme za jeden stôl. Hela cháben, giľa, kelena, šperkos a lači nálada. / Bude jedlo, hudba, tanec, šperky a dobrá nálada. Bainen tumen. / Bavme sa.
O zábavu sa pre nás hudobne postarali Erik Demeter, Jožko Kondáš v hudobnom doprovode Tibora Farbára.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Projekt sa podarilo realizovať i vďaka dlhoročnej spolupráci s Komunitným centrom Arcidiecéznej Charity v Sečovciach.
